Japonskija krevietki zachapili deltu Dunaja i pačali vyciaśniać rakaŭ
U delcie Dunaja na poŭdni Rumynii imkliva raspaŭsiudžvajucca japonskija presnavodnyja krevietki. Hety vid trapiŭ u miascovyja vadajomy z rybnych haspadarak i za apošnija piać hadoŭ značna pavialičyŭ svaju kolkaść. Ciapier krevietki ŭžo vyciaśniajuć rakaŭ, a bijołahi nie vyklučajuć, što jany mohuć paŭpłyvać i na papulacyi ščupaka, sudaka dy akunia, piša vydańnie Observator.

Krevietki pachodziać z Azii. Pavodle adnoj ź viersij, jany spačatku trapili ŭ rybnyja haspadarki na Dniapry, a adtul praz deltu raspaŭsiudzilisia ŭ Dunaj i źviazanyja ź im aziory. Asabliva chutka jany razmnažajucca ŭ haračaje nadvorje.
Rybaki adznačajuć, što ŭ niekatorych miescach bierahi litaralna pierapoŭnienyja krevietkami. Pry hetym rakaŭ stała značna mienš: kali vada ciopłaja, pieravažajuć krevietki, a paśla pachaładańnia jany źnikajuć i znoŭ źjaŭlajucca raki.
Navukoŭcy pakul vyvučajuć upłyŭ novaha vidu na miascovuju ekasistemu. Jość aściarohi, što krevietki mohuć jeści ikru miascovych ryb i kankuravać ź inšymi vidami za ježu. Tamu ich užo razhladajuć jak patencyjna invazijny vid.
Tym časam presnavodnyja krevietki stanoviacca papularnymi i ŭ miascovych restaranach. U siale Sarykioj stravu ź ich možna nabyć prykładna za 4,4 dalara za 100 hramaŭ. Miascovyja ŭłady spadziajucca, što krevietki ŭdasca vykarystoŭvać jak novuju hastranamičnuju asablivaść rehijona, nie dapuskajučy surjoznaj škody dla inšych vidaŭ.
El-Nińjo pakidaje śviet biez chamsy. Čamu ž tady daražejšymi mohuć stać łasoś i krevietki?
Biełarus vyvieŭ na svajoj ekafiermie aŭstralijskich rakaŭ
Na pieršaj u Biełarusi krevietkavaj fiermie buduć razvodzić aŭstralijskich rakaŭ
Miljony maluskaŭ z Pryčarnamorja zachapili Ženieŭskaje voziera — heta katastrofa dla ekasistemy
Kamientary