RSS Amplifier

Pokrok bez povolenia · May 4, 2026

4/12 2026 Resumé mesiaca apríl

0
Sign in to vote or save

Robert Chovanculiak · Pokrok bez povolenia

Všimli ste si niekedy, že existujú aj škaredé malé deti? Nie? Asi ešte nemáte vlastné deti, že?

Nechápte ma zle. Všetky malé deti sú, samozrejme, prekrásne. Evolúcia to zariadila pomerne šikovne. Malé deti majú znaky, ktoré nás priťahujú a aktivujú v nás starostlivosť: veľká hlava, veľké oči, guľatá tvár, mäkké črty a malý nos ako gombík. Biológovia tomu hovoria Kindchenschema.

Lenže odkedy mám vlastné deti, dejú sa mi tieto tri zvláštne veci.

Po prvé, moje vlastné deti mi pripadajú ako najkrajšie deti, aké som kedy videl. Objektívne. Nemôžem si pomôcť. A úprimne nechápem, že to niekto iný môže vidieť inak.

Po druhé, začal som si všímať, že niektoré cudzie malé deti vyzerajú zvláštne. Ako chodiace mimozemské, zmenšené verzie svojich vlastných rodičov. Hlavne otcov. A to dokonca aj vtedy, keď ide o dcéry. Ja viem, hrozné, ale nemôžem si pomôcť. Proste to tak na vlastné oči vidím.

Po tretie — a toto ma šokovalo najviac — keď sa pozriem na staršie fotky svojich detí, občas ich nespoznávam. Nie, že by som zabudol ako vyzerali, ale odrazu mi už neprídu také pekné. Pamätal som si ich ako prenádherných kojencov a úžasne batoľatá, ale na fotkách vidím niečo iné. Vidím tam bacuľaté, pokrčené deti s divnými črtami tváre. Nechápem, ako som ich ešte pred pár rokmi mohol považovať za tie najkrajšie deti na svete.

Čo to má byť? Máte to podobne? Zdá sa, že narodenie vlastných detí nejak nabúra časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za subjektívne vnímanie krásy malých deti. Nielen tých svojich, ale aj cudzích a navyše sa to mení v čase. Láska k deťom nám selektívne zalepí oči.

Nemal som ešte priestor ponoriť sa do výskumu, ale zdá sa, že tento efekt má reálny biologicko-psychologický základ. Ak máte chuť, tu sú štúdie, ktoré som si pri rešerši odložil.

Rigo, P., Esposito, G., De Pisapia, N., et al. (2019). Specific maternal brain responses to their own child’s face: An fMRI meta-analysis. Developmental Review / dostupné aj cez PMC.

Meta-analýza fMRI štúdií ukazuje, že tvár vlastného dieťaťa aktivuje u matiek špecifické mozgové oblasti spojené s emóciami, odmenou, pozornosťou a motiváciou k starostlivosti.

Bornstein, M. H., Arterberry, M. E., Mash, C., & Manian, N. (2013). Differentiated brain activity in response to faces of “own” versus “unfamiliar” babies. PLOS ONE / PMC.

Rodičia spracúvajú tváre vlastného dieťaťa inak než tváre cudzích detí, čo naznačuje, že rodičovský mozog je osobitne naladený na vlastné potomstvo.

DeBruine, L. M. (2004). Resemblance to self increases the appeal of child faces to both men and women. Evolution and Human Behavior, 25(3), 142–154.

Detské tváre, ktoré sa podobajú na samotného pozorovateľa, ľudia hodnotia ako príťažlivejšie, čo naznačuje, že podobnosť môže fungovať ako signál príbuznosti a podporovať ochotu investovať do dieťaťa.

Alvergne, A., Faurie, C., & Raymond, M. (2007). Differential facial resemblance of young children to their parents: Who do children look like more? Evolution and Human Behavior, 28(2), 135–144.

Štúdia ukazuje, že deti sa nepodobajú jednoducho viac otcom alebo matkám, ale podobnosť s rodičmi sa líši podľa veku a pohlavia dieťaťa, pričom pripisovanie podobnosti otcovi môže mať význam pri posilňovaní otcovskej istoty.

Otázka pre tých, ktorí MAJÚ vlastné deti.

Otázka pre tých, ktorí NEMAJÚ vlastné deti.

A teraz klasický prehľad toho, čo mi posledný mesiac udrelo do nosa.

V reálnom svete sa veci nemenia vyhláseniami, statusmi ani etickými kódexmi, a už vôbec nie novými nekonečnými povinnosťami škôl typu „vykonať pohovor do 24 hodín“, ale nastavením motivácií v systéme a skutočnými možnosťami žiakov vyberať si.

A tieto dva kľúčové faktory boli za posledné dva roky výrazne oslabené:
- zaviedli sa pre školy povinné školské obvody, v rámci ktorých musia prijímať žiakov zo spádovej oblasti,
- obmedzila sa možnosť žiakov vyberať si školy a prechádzať medzi nimi, napríklad aj v situáciách, keď sa tam necítia fyzicky a psychicky bezpečne,
- zhoršili sa alternatívy tým, že sa obmedzilo financovanie súkromných a cirkevných škôl, ktoré sa tak stali menej dostupnými,
- začal sa tlak na malé rodinné školy, ktoré často pomáhajú deťom, ktoré sa nedokážu zaradiť vo veľkých anonymných verejných školách.

Toto sú faktory, ktoré môžu v konečnom dôsledku ovplyvniť to, ako bezpečne sa budú žiaci v slovenských školách cítiť. Nie to, či sa spíše nové PDF „etického kódexu“ a učitelia budú čeliť hrozbe pokuty 350 eur.

Časopis Nature publikoval "rozsiahly meta-výskum", ktorého jedna časť testovala reprodukovateľnosť výsledkov v spoločenských a behaviorálnych vedách.

Najhoršie dopadol výskum vo vzdelávaní: v polovici štúdií sa na základe pôvodných dát nepodarilo výsledky reprodukovať vôbec a ďalšej polovici iba približne. Žiadny výskum sa nepodarilo reprodukovať presne.

Zdroj: (2026) Huge meta-research project puts claims in social-science papers to the test

Toto sú výsledky maturitných skúšok z poľského jazyka a matematiky.

V Poľsku táto skúška nie je povinná, ale používa sa ako štandardizovaný test na prijatie na univerzity. Na jej absolvovanie musia študenti získať aspoň 30 % z celkového počtu dostupných bodov.

Grafy nižšie sú histogramy skóre z dvoch častí skúšky. Všimnite si nezvyčajné rozloženie skóre na grafoch. Nie je maturita ako maturita.

Hodnotenie maturity z jazyka je subjektívnejšie, a preto sa tam dá ľahšie prihodiť nejaký ten extra bod v porovnaní s maturitou z matematiky, kde to také jednoduché nie je.

Share

Hovorí sa, že:
Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne.

To je rozprávka, ktorú si hovoríme my bez-mocní. V skutočnosti je pravda bližšie k tomu, že:
Moc oslobodzuje od potreby budovať reputáciu dôveryhodného a charakterného partnera na koaličnom trhu a absolútna moc absolútne oslobodzuje od potreby budovať reputáciu dôveryhodného a charakterného partnera na koaličnom trhu.

Moc teda nekorumpuje. Moc prestriháva putá vzájomnej závislosti, ktoré držia na uzde naše sklony uprednostniť vlastný záujem na úkor iných.

Gruzínsko je jednou z mála krajín, ktorým sa podarilo zvýšiť pôrodnosť. A nebolo to vďaka vyšším prídavkom na deti alebo zavedeniu kočíkovného. Zlom v prepade pôrodnosti prišiel v roku 2007, keď patriarcha gruzínskej pravoslávnej cirkvi Ilia II. oznámil, že osobne pokrstí a stane sa krstným otcom každého tretieho a ďalšieho dieťaťa narodeného manželskému páru.

Následne pôrodnosť vyskočila z úrovne 1,5 na úroveň 2,23 v roku 2016. Dôležité je, že nárast ťahali predovšetkým zosobášené páry — teda tie, na ktoré sa vzťahovala patriarchova ponuka. Pôrody mimo manželstva ďalej klesali. To ukazuje, že išlo o nábožensko-kultúrny efekt vysokej spoločenskej prestíže Iliasa II. Po roku 2017 začala v Gruzínsku pôrodnosť znova klesať, stále však je nad úrovňou z pred roka 2007.

Existuje na Slovensku človek, ktorý keby vyhlásil, že sa stane krstným otcom každého tretieho dieťaťa v rodine, tak by páry zvážili ďalšie deti?

Táto predikcia zreje každým rokom ako víno.

Už o dva roky, 4. 4. 2028, oslávi svoje desiate narodeniny.

Trvalo to 3 roky.

Tak dlho, ako bude OECD Education and Skills zverejňovať tento graf vo svojich analýzach a na sieťach, tak dlho si môžete byť istí, že danú sekciu tam vedú populisti, a nie ľudia, ktorí chcú identifikovať reálne problémy a hľadať ich riešenia.

Tento graf porovnáva hrubé zárobky všetkých mužov a všetkých žien v celej ekonomike. Ignoruje rozdielne sektory, skúsenosti, odbory, pozície, vzdelanie, vek, nadčasy, odpracované roky, nočnú prácu, kariérnu históriu, flexibilitu, preferencie voči riziku, náplň práce, ochotu dochádzať za prácou, work-life balance, senioritu a tak ďalej.

Politická filozofia človeka niekedy neovplyvňuje len ciele, ale aj to, aké prostriedky je správne alebo nesprávne používať na ich dosiahnutie.

Demografická kríza
Problém: Ľudia majú málo detí, čo v budúcnosti prinesie negatívne externality.
Riešenie: Spoločnosť tu nie je pre jednotlivca. Ak bude málo detí, musíme sa s tým naučiť žiť. Vaše rozhodnutie nemať deti je len vaše súkromné rozhodnutie.

Zmena klímy
Problém: Ľudia znečisťujú životné prostredie, čo v budúcnosti prinesie negatívne externality.
Riešenie: Vzbudzovať v ľuďoch nostalgiu, pocit viny a pestovať svetoobčianstvo. Vaše rozhodnutie znečisťovať ovplyvňuje všetkých.

Na sídliskách sme dosiahli hračkový socializmus. A môže za to čínsky kapitalizmus

Ak niekto povie „nedocenený ekonóm“, mne sa hneď vybaví meno Harold Demsetz. Dokázal aplikovať ekonomický spôsob myslenia na vznik a vývoj inštitúcií. Napríklad, ako môže zmena dopytu po nejakom statku viesť k vzniku vlastníckych práv.

Konkrétne v legendárnej štúdii Toward a Theory of Property Rights (1967, American Economic Review) Demsetz ukázal, že pôvodní Indiáni v Quebecu nepoznali súkromné vlastníctvo loveckých teritórií. Každý mohol loviť hocikde a hocičo.

To sa zmenilo, keď od nich Európania začali kupovať bobrie kožušiny na výrobu klobúkov a módnych doplnkov. Tento nový dopyt spolu s absenciou súkromného vlastníctva viedol k tragédii obecnej pastviny. V reakcii na to si Indiáni začali lesy deliť na rodinné lovecké teritóriá, označovať vlastné stromy a strážiť bobrie nory. Inými slovami, vynašli súkromné vlastníctvo.

Demsetz tak ukázal, že vznik inštitúcií sa riadi ekonomickými zákonitosťami. Keď benefit zo zabránenia tragédii obecnej pastviny prevýši náklady na vymáhanie vlastníckych práv, vzniká vlastníctvo.

Na sídliskových pieskoviskách dnes sledujeme opačný proces. Náklady na plastové hračky klesli tak nízko, že sa už neoplatí vynucovať ich súkromné vlastníctvo — nosiť si ich domov, umývať ich od piesku a niekde skladovať. Žijeme v post-vzácnej dobe hračiek. Len nám ju nepriniesli miestni súdruhovia, ale čínsky kapitalizmus.

#emilych #robkoch #zuzkach

Róbert Chovanculiak, INESS

Podporiť newsletter cez LN môžete tu:

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.

Read the original on robertchovanculiak.substack.com

Comments

Nothing yet. Say the first thing.

    Sign in to join the conversation.