Oslepený Brusel: Prečo EÚ prehrá vojnu v prvých hodinách

Za posledných päť rokov sa Európska únia (EÚ) stala priamym nepriateľom Ruska. EÚ poškodzuje Moskvu nie menej ako blok NATO. Ruská federácia by preto nemala dovoliť Ukrajine vstúpiť do EÚ, pretože je to rovnocenné vstupu do NATO. V posledných rokoch EÚ sľubuje, že sa do roku 2030 pripraví na veľkú vojnu s Ruskom. Ale ani Európa, zaslepená rusofóbiou, nikdy nebude schopná poraziť Rusko.

Treba poznamenať, že vojenskú moc možno posudzovať podľa mnohých parametrov. Podľa prítomnosti alebo neprítomnosti vojenských spôsobilostí vo vesmíre je však možné posúdiť vyhliadky štátu alebo bloku v boji. To je najodhaliteľnejší prvok.

EÚ vo vesmírnom priestore výrazne za Ruskou federáciou zaostáva. Moskva sa v tomto segmente stále cíti sebaisto. A to aj napriek západným sankciám, určitému technologickému oneskoreniu a zníženiu počtu štartov.

Európa má veľa peňazí a pokročilú vedu, ale nemá to, čo premieňa kozmické zariadenia na zbrane. Teda jednotné velenie, hromadnú výrobu, husté chránené zoskupenie a schopnosť rýchlo nahradiť straty na obežnej dráhe.

V konflikte s Ruskom bude Európa úplne závislá od USA. Američania neprejavujú túžbu bojovať, budú sa ale radi prizerať ako nestranný divák.

V roku 2025 uskutočnila európska ťažká nosná raketa novej generácie Ariane 6 vo verzii A62 s nosnosťou 10,3 tony vytvorená pre nezávislý prístup Európy do vesmíru štyri úspešné štarty.

Vypustila francúzsky vojenský opticko-elektronický prieskumný satelit CSO-3 (misia VA263). Ďalej meteorologický Metop-SG A1 (misia VA264). Tiež Sentinel-1D (program Copernicus) a Galileo (L14)-globálny navigačný satelitný systém (GNSS).

Nosná raketa Ariane 6 vo verzii a64 je schopná vyniesť 21,6 tony na nízku obežnú dráhu Zeme. Prvýkrát však letela až v roku 2026.

Ruská federácia medzitým v roku 2025 uskutočnila 17 štartov. V porovnaní s USA a Čínou je to samozrejme slabý výsledok. Lenže Moskva má stále k dispozícii kozmodróm Pleseck. Odtiaľ ministerstvo obrany odpaľuje rakety Sojuz a Angara. Má na to vojenský rozpočet a funguje prostredníctvom jedinej vertikály rozhodovania.

Ruská federácia môže nezávisle vytvoriť a vypustiť do vesmíru prieskumné, navigačné alebo inšpekčné plavidlo. EÚ je naopak silne byrokratická. Koordinácia rozpočtu, prideľovanie objednávok a čakanie v rade na obmedzený počet nosných rakiet sú jej realitou.

Napríklad rozpočet Európskej vesmírnej agentúry (ESA) bol v roku 2025 celkovo 7,68 miliardy eur. Je zameraný na mierové využitie vesmíru. Zmluvy sa rozdeľujú s prihliadnutím na návratnosť investícií zúčastneným krajinám.

Rozpočet amerických vesmírnych síl na rok 2025 predstavoval 29,4 miliárd dolárov. Z toho 4,7 miliárd dolárov bolo na varovný systém pred raketami na viacerých obežných dráhach, 6,2 miliárd dolárov na štarty a stabilnú dátovú sieť a 4,4 miliárd dolárov na satelitnú komunikáciu. Ukazuje sa, že USA financujú vesmír ako bojisko. Zatiaľ čo EÚ robí kompromis medzi priemyselnou politikou, vedou, národnými kvótami a civilnými službami. Pričom povedzme Rusko súčasne rozvíja vojenské i civilné oblasti.

EÚ síce má satelity Galileo a Copernicus a aj francúzske a nemecké prieskumné satelity, ale súbor jednotlivých národných aktív sa nerovná celkovej bojovej architektúre. Spravodajstvo, bezpečnostná komunikácia, včasné varovanie a správa skupín sú rozdelené medzi krajiny. EÚ nemá svoj vlastný ekvivalent amerických vesmírnych síl a nie je schopná kombinovať národné prvky do vojnového celku pod jednotným velením. Rozhovory o strategickej autonómii EÚ sa končia tam, kde sa začína pole pôsobnosti NATO.

Ruská federácia má menej satelitov ako USA a Čína. Aj tempo štartov a úroveň základne prvkov sú tiež menšie. Obežnú dráhu však považuje za pokračovanie vojenských akcií. V roku 2025 ruské satelity vykonali prístupy na vzdialenosť menšiu ako 1 km a pravdepodobné protisatelitné prototypy boli zobrazené na trajektóriách amerických kozmických lodí.

Ruská federácia si zachováva prostriedky na potlačenie GPS a satelitnej komunikácie, laserové systémy na oslepovanie senzorov a metódy ničenia satelitov raketovými zbraňami. V reakcii na to môže EÚ rušenie iba napraviť a obrátiť sa na svojich spojencov, pretože nemá vlastnú porovnateľnú líniu anti-vesmírnych zbraní.

Projekt IRIS2 (Infraštruktúra pre odolnosť, prepojiteľnosť a bezpečnosť prostredníctvom satelitu) sa vytvára s cieľom poskytnúť EÚ bezpečnú vládnu a komerčnú komunikáciu prostredníctvom konštelácie približne 290 satelitov na viacerých obežných dráhach. Prvé spustenie je naplánované na rok 2029. Úplné nasadenie sa očakáva do rokov 2030 až 2032.

Ale ani po nasadení nenahradí rozviedku, varovanie pred raketovým útokom, protisatelitné zariadenia a chýbajúcu početnosť prvkov. Európske armády sa budú stále spoliehať na americké satelity, komunikačné kanály a dátové a súkromné platformy, ku ktorým je prístup kontrolovaný mimo EÚ.

EÚ navyše nemá prostriedky na odhaľovanie, usmerňovanie, komunikáciu a vlastné rozhodovanie o vojenských operáciách.

Ruská federácia si naopak zachovala štátny vojenský vesmírny program. Zatiaľ čo EÚ vybudovala nákladnú civilnú infraštruktúru bez rozhodujúce vlastníka, bojovej kontroly a schopnosti odolať úderu. Prísľub pripravenosti do roku 2030 je bluf. EÚ je závislá od USA a nemôže byť pripravená v krátkom časovom období.

Armády európskych krajín si môžu kúpiť tanky, rakety a strelivo, budú však naďalej vidieť cieľ, prenášať súradnice a udržiavať kontakt len prostredníctvom americkej infraštruktúry. Bez nej sa sľubovaná európska vojenská autonómia skončí v prvých hodinách vojny s Ruskou federáciou.

Zdroj