Futbalisti sú často označovaní za padavky a slabochov, ktorí len filmujú a nedokážu ustáť žiadny fyzický súboj. Čo fyzický súboj, ani len najmenší dotyk! Pri hľadaní príčin sa následne často odkazuje na zženštilosť futbalistov, či ich nízky prah bolesti.
Toto je však vysvetlenie, ktoré by nemalo uspokojiť žiadneho ekonóma. Ekonómovia pristupujú k ľuďom bez predsudkov. Neuspokoja sa s vysvetlením, že niekto sa správa systematicky inak preto, že je „iný“.
Keď ekonóm vidí veľké autá v USA a malé autá v Európe, neuspokojí sa s vysvetlením odkazujúcim na rozdiely v kultúre, životnom štýle či nebodaj vo veľkosti niečoho iného. Skôr zameria pozornosť na rozdiely v obmedzeniach, ktorým musia jednotlivci pri rozhodovaní čeliť – v tomto prípade napríklad na rozdielnu cenu benzínu. Rovnako by sa ani v prípade futbalistov nemal uspokojiť s ad hoc vysvetlením odkazujúcim na ich nedostatočnú mužnosť, prah bolesti či charakter.
A ako by teda malo vyzerať vysvetlenie, ktoré lahodí ušiam ekonóma?
V srdci ekonómie ležia jednoduché tvrdenia o vzorcoch ľudského správania. Po prvé platí, že ak sa niečo stane relatívne lacnejším, chceme toho viac. A naopak, keď sa niečo stane relatívne drahším, naša ochota kupovať klesá. Tomu hovoríme klesajúci dopyt.
Po druhé platí, že keď sa niečo stane relatívne výnosnejším, robíme toho viac. A keď výnos z nejakej činnosti klesne, klesá aj naša ochota túto činnosť vykonávať. Tomu hovoríme rastúca ponuka.
Najväčšie nedorozumenie medzi laickou verejnosťou a ekonómami spočíva v tom, že laici si často myslia, že keď ekonómovia hovoria o relatívnej cene, výnosoch a nákladoch, hovoria výhradne o monetárnych stimuloch – teda o peniazoch. Nie je to tak. Ekonómovia hovoria o čomkoľvek, čo konkrétne vy považujete za výnosy a náklady. Výnosom manželstva môže byť pre ženu pocit bezpečia a istoty. Nákladom zas môže byť nutnosť vydržať tie týždne s mužom počas majstrovstiev sveta vo futbale.
A tým sa znova dostávame k futbalu. Pokúsim sa vysvetliť patologický sklon futbalistov k filmovaniu nie cez ich charakter, mužnosť či prah bolesti, ale cez špecifické stimuly a obmedzenia, ktorým čelia pri hraní futbalu.
Futbal je oproti iným kolektívnym športom charakteristický tým, že v ňom padá relatívne málo gólov. To znamená, že jeden gól má v zápase veľkú váhu - určite vyššiu ako v športoch, kde sa skóruje častejšie. Druhou dôležitou charakteristikou je spôsob realizácie pokutového kopu, teda trestu za faul v pokutovom území. Nastavenie parametrov (vzdialenosť pokutového kopu od bránky, veľkosť bránky a veľkosť lopty) vytvára situáciu, v ktorej je pravdepodobnosť úspešného pokutového kopu pomerne vysoká, približne 75 až 80 %.
Tieto dva atribúty spolu vytvárajú takú štruktúru stimulov, ktorá racionálneho futbalistu pobáda filmovať pred bránou pri akomkoľvek, hoci aj najmenšom dotyku s protihráčom. Ak totiž v tomto filmovaní uspeje, má pomerne vysokú pravdepodobnosť, že sa jemu alebo jeho spoluhráčovi podarí dať gól – a navyše gól, ktorý môže rozhodnúť zápas.
Druhou stranou rovnice stimulov, ktorým čelia futbalisti, sú náklady filmovania. Tie sú ovplyvnené najmä obmedzenou možnosťou rozhodcov využívať videozáznamy pri vyhodnocovaní faulov. Ak tieto technológie nie sú dostupné alebo sa využívajú len obmedzene, klesajú potenciálne náklady odhalenia klamstva. Futbalisti tak často padajú aj bez akéhokoľvek dotyku zo strany protihráča.
Navyše, samotné potenciálne náklady filmovania sú relatívne nízke aj vtedy, keď rozhodca podvod odhalí. Hráč môže dostať žltú kartu a jeho tím stratí loptu, no protistrana za to nedostane možnosť kopať pokutový kop.
Otázkou ostáva: musia futbalisti padať a filmovať aj mimo pokutového územia? Odpoveď znie: áno, musia. Aj za predpokladu, že väčšina faulov sa odohrá mimo šestnástky a rozhodca neodpíska každý nafilmovaný faul, ktorý si herec-futbalista „vyžiada“, vzniká tým niečo ako budúci záväzok. Aj rozhodca je len človek, ktorý sa navyše musí rozhodovať v priebehu sekundy a podlieha pritom emóciám aj tlaku. Ak neodpíska niekoľko kontroverzných situácií v neprospech jedného tímu, môže to v ňom vytvoriť pocit záväzku, že niektorú ďalšiu - hoci možno rovnako kontroverznú - situáciu už tomuto tímu odpíska.
Žiadny rozhodca predsa nechce vyzerať, že systematicky nadržiava jednému tímu. A práve tá ďalšia kontroverzná situácia môže byť pokutový kop. Hráči tak svojím simulovaním vytvárajú akési kapitálové investície v očakávaní budúcich výnosov. A tie sú, ako sme ukázali, vo futbale relatívne vysoké oproti iným športom.
Všetky vyššie opísané faktory vytvárajú tlak na zdokonaľovanie hereckých schopností futbalistov. Ak by teda niekto chcel znížiť počet simulantov a spraviť z futbalistov „tvrdších chlapov“, pomohlo by napríklad zaviesť dôslednejšie využívanie kamerového systému a prísnejšie trestať filmovanie. Pomohlo by aj zväčšenie vzdialenosti pokutového kopu od bránky, čo by dalo väčšiu šancu brankárom a znížilo očakávaný výnos z filmovania. Alebo by bolo možné zmeniť parametre futbalu tak, aby v ňom padalo viac gólov - napríklad zmenšiť ihrisko.
Najdôležitejším záverom však je, že futbal ako šport neselektuje zženštilých športovcov s nízkym prahom bolesti či patologickým sklonom ku klamaniu. Futbalisti sú rovnakí ako ostatní profesionálni športovci. Jediný rozdiel je v prostredí a obmedzeniach, za ktorých sa rozhodujú a ktorým musia pri snahe o víťazstvo čeliť. Je to samotný futbal a jeho pravidlá, ktoré spájajú niekoľko špecifických obmedzení a vytvárajú prostredie, v ktorom sú očakávané výnosy z filmovania relatívne vysoké, zatiaľ čo náklady sú nízke.
A teraz už tradičný prehľad toho, čo mi minulý mesiac udrelo do nosa.
Slovenskí zamestnanci dostávajú v čistom jedny z najnižších miezd v EÚ. Sme na 4. mieste od konca. Za nami sú už len Rumunsko, Bulharsko a Maďarsko.
Slovenskí zamestnávatelia však platia cenu práce, ktorá je takmer v strede rebríčka EÚ. Platia rovnako ako českí zamestnávatelia a viac ako portugalskí, poľskí, maltskí, chorvátski, grécki, litovskí, lotyšskí, maďarskí, rumunskí či bulharskí.
Asi tušíte, kde sa stráca rozdiel medzi tým, čo odíde z vrecka slovenského zamestnávateľa, a tým, čo skončí vo vrecku slovenského zamestnanca.
Problémom nie je len nižšia životná úroveň, ale aj semienko konfliktu, ktoré vysoké daňovo-odvodové zaťaženie vytvára v spoločnosti. Zamestnanci majú pocit, že za svoju prácu nedostávajú adekvátnu odmenu, a zamestnávatelia majú pocit, že za vysokú cenu práce nedokážu vytvoriť dostatočnú pridanú hodnotu.
Tento konflikt je následne vodou na mlyn populistom a etatistom, ktorí nás posúvajú ešte ďalej nesprávnym smerom – k väčšiemu štátu. Je to také etatistické perpetuum mobile smerujúce k ekonomickému zaostávaniu a chudobe.
O tom, ako z neho vystúpiť, je kniha O pôvode prosperity (2025).
V knihe O pôvode prosperity píšem, že jeden z hlavných princípov fungovania trhu je možnosť zákazníkov povedať: „nie, ďakujem“. To je páka, ktorá dáva zákazníkom moc nad podnikateľmi, a tí sa preto musia pýtať svojich zákazníkov: „Ako vám môžem pomôcť?“.
No potom existujú spoločnosti, ktoré toto robiť nemusia. Napríklad dve z nich sa volajú SLOVGRAM a SOZA. Tie vyberajú poplatky povinne a bez ohľadu na to, či ich služby využívate alebo nie.
Podnikateľ môže mať v prevádzke rádio, na ktorom púšťa Spotify, a napriek tomu musí platiť SLOVGRAM-u. Alebo ak ste si kúpili televízor, tak ste zaplatili SOZA desiatky eur za to, že na ňom možno niekedy niekto pustí autorsky chránený obsah. Prezumpcia viny.
Ak niekto v opozícii skutočne chystá prorastový balíček, táto skupina legalizovaných výpalníkov by v ňom nemala chýbať – #afuera
Čítam teraz nejakú literatúru z oblasti výskumu komplexných adaptačných systémov a evolučnej ekonómie. Vydavateľstvo Cambridge University Press k tomu vydalo výbornú publikáciu Explaining Technology (2023), v ktorej osem v súčasnosti najvplyvnejších autorov (Stuart Kauffman!) vysvetľuje spontánno-evolučný pôvod technológií. A využívajú pri tom rôzne cool sofistikované teórie a koncepty z výskumu komplexných systémov, ako Theory of the Adjacent Possible, Cambiodiversity, Autocatalytic System či Niche Construction.
No a potom títo autori v závere technického textu napíšu:
„V minulosti boli prezentované podobné názory na vzťah medzi konkurenciou a spoluprácou. Smith (1776) tvrdil, že „prostredníctvom zmlúv, výmenného obchodu a nákupu získavame jeden od druhého väčšinu tých vzájomných služieb, ktoré potrebujeme.“ Hayek zdôrazňoval: „Úlohou konkurencie je práve to, aby nás naučila, kto nám bude dobre slúžiť: ktorý obchodník s potravinami alebo cestovná kancelária, ktorý obchodný dom alebo hotel, ktorý lekár alebo advokát nám poskytne najuspokojivejšie riešenie akéhokoľvek konkrétneho osobného problému, s ktorým sa možno budeme musieť vyrovnať“ (1948, s. 97). Ludwig von Mises povedal: „ľudia súčasne súťažia v spolupráci a spolupracujú v súťaži, všetci ľudia prispievajú k dosiahnutiu výsledku“ (1949, s. 335).“
...
„Naša teória technologických zmien založená na experimentovaní by mala byť pravdepodobne vnímaná ako podpora teórie podnikania Izraela Kirznera (Kirzner 1973, 1982, 1997). Kirzner bol veľkým zástancom „objavovania príležitostí“. Teória priľahlého možného (Adjacent Possible) potvrdzuje Kirznerov základný postreh. V Kirznerovej teórii spočíva podnikanie v rozpoznaní nového a lepšieho vzťahu medzi cieľmi a prostriedkami."
Ludwig von Mises (1881 – 1973)
Friedrich August von Hayek (1899 – 1992)
Israel Kirzner (1930 – )
Ako hovorí klasik: We (Austrians) are so back.
„Deficit verejných financií“ je eufemizmus pre zdaňovanie budúcich generácií.
Toto je dôvod, prečo si nikdy nezaložím školu a nezačnem podnikať v školstve.
Mám alergiu na vypĺňanie úradníckych tlačív a byrokracii sa vyhýbam oblúkom. Na Slovensku však musí mať podnikateľ v školstve PhD z papierovačiek. Systém ho núti neustále venovať pozornosť, energiu a zdroje nekonečnému množstvu výkazov, dokumentov a zberov pre rôzne inštitúcie, databázy a weby.
• Knižnica vzorov pedagogickej dokumentácie a dokladov na Edičnom portáli obsahuje 260 tlačív.
• Do 30. septembra sa školy zapájajú do zberu údajov v rámci RIS – rezortného informačného systému. Príručky na správne vypĺňanie údajov majú nízke stovky strán.
• Tento zber dát sa následne opakuje každý mesiac „spravidla v období od 6. dňa v danom mesiaci do 5. dňa nasledujúceho mesiaca, ak nie je pre príslušný školský rok určené inak“
• EDUZBER, ktorý obsahuje dva typy výkazov a tri zbery údajov. (Výkaz k správe o hospodárení, Zber údajov pre normatívne financovanie, Výkaz Škol 1-04, Zber údajov o pedagogických asistentoch, Vzdelávacie poukazy, Zber údajov pre financovanie z podielových daní)
• Protokol EDUZBERu následne kontroluje zriaďovateľ a po ňom Regionálny úrad školskej správy.
• Na CVTI nájdu školy formuláre a metodické pokyny k týmto štvrťročným výkazom.
• Prechod žiakov medzi školami riešia Školské výpočtové strediská a zbery údajov sa realizujú cez program Proforient – a teraz sa k tomu pridáva aj ePrihláška.
Som si istý, že som časť tohto útrpného procesu nesprávne zaradil, niečo vynechal a niečo zle pochopil. Ale to je práve ten problém. Už len zorientovať sa v tomto bordeli vyžaduje doktorát z Kafku.
Namiesto toho, aby sa riaditeľ školy venoval vzdelávaniu, učiteľom a riadeniu, stáva sa z neho administrátor štátneho dátového impéria.
Včera sa začalo každoročné prestížne Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum (SPIEF). O otvárací ceremoniál sa postarala zahraničná umelecká skupina pod názvom „Magyar’s Birds“ (Maďarove vtáky), niekde známa aj ako 414. samostatná brigáda bezpilotných útočných systémov.
Držíme palce a prajeme úspešné fórum.
V Moskve sa podarilo protivzdušným rafinériám zastaviť 100 % útočných dronov. Gratulujeme.
Špeciálna environmentálna operácia s cieľom derafinácie, dekarbonizácie a deropizácie sa dostala až do Moskvy, 15 km od Kremľa.
1573. deň SVO.
„Jadrová veľmoc nemôže prehrať vojnu, ale môže jej dôjsť benzín.“ — Sun-c’, Umenie vojny, 500 pred n. l.
Večer pred konferenciou.
Dcéra (3r): „Čo robíš?“
Ja: „Umývam si topánky.“
Dcéra: „Zajtra príde Ježiško?“
Róbert Chovanculiak, INESS
Podporiť newsletter cez LN môžete tu:
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.
Comments
Nothing yet. Say the first thing.
Sign in to join the conversation.