Pre každého, kto chce krásny interiér

Keď som premýšľala o dizajne pri nedávnej ceste do Talianska, zistila som, že to, čo pozorujem, sa nedá zhrnúť do pár tipov.

Aspoň nie do takých, aké zvyknem písať.

Áno, mne sa páči mozaiková dlažba, ale nemôžem ju predsa odporúčať pre každý interiér. 😌

Áno, oranžové toskánske omietky sú krásne — špeciálne s toskánskym slnkom, nebom a zeleňou, ale tie u nás jednoducho nemáme.

Môžu nás inšpirovať premýšľať inak aj o našom vlastnom priestore a okolí.

Poď sa inšpirovať so mnou.

Tá mozaiková dlažba musela trvať neskutočne dlho. Vyrezávané skrine, dvere, poličky… nie sú výsledkom pásovej výroby, ale ovocím šikovnosti remeselníkov. Ktorí sa snažili urobiť to čo najkrajšie, najlepšie, poctivo.

Pečať zručnosti a talentu je v Taliansku takmer na každom kroku. Vidno to aj na tom, ako veci starnú: sú stále krásne — boli totiž vyrobené kvalitne a trvácne.

Nie je to tak dávno, čo sme sa kvalitným remeslom obklopovali aj my. Stačí si spomenúť na dom starých rodičov.

Myslím však, že stále môžeme — a stojí za to — osloviť stolára na výrobu pekných dverí alebo kuchyne, nakupovať hrnčeky a misky od malých keramických dielní, textilné doplnky od miestnej krajčírky, priplatiť si za obklad z remeselnej výroby…

Kontakt s kvalitným remeslom nám totiž skvalitňuje život.

Odvádza od rôznych umelín a kópií, ktoré už musíme trpieť všade.

Anglický mysliteľ John Ruskin strávil roky obkresľovaním benátskych kameňov, čo ho priviedlo k dôležitým myšlienkam o remesle samotnom. Opísal, že ručná tvorba, ktorá nesie drobné nepravidelnosti, je podpisom živého, slobodného človeka.

Z danej veci túto autentickú prácu skutočne cítiť. Strojová presnosť je, naopak, pečaťou niečoho mŕtveho.

„Nijaké dobré dielo nemôže byť dokonalé," napísal. Mierne krivý rez, ktorý si možno ani nevšimneš, nie je chyba, ale odkaz živého človeka, ktorý vec vytvoril.

A každá z nich je originál - neexistujú dva dokonale rovnaké kusy.

Súvisí to trochu aj s tým remeslom — veď nádherný rezbársky výrobok môžeme tiež považovať za umenie. Taliančina to priznáva aj jazykom: slovo arte v minulosti neznamenalo Umenie s veľkým U, ale cech.

Florentskí maliari boli stáročia zapísaní v cechu lekárov a lekárnikov — pretože farby sa mleli tak ako lieky, v mažiari a podľa receptu. Umelecké diela vďaka tomu dosahovali takú kvalitu, že Florencia sa stala kolískou umenia.

Umenie je v Taliansku všadeprítomné, či už ako kvalitné remeselné výrobky, alebo diela ako sochy, obrazy, mozaiky, fresky... Tie sú bežnou súčasťou priestorov, ulíc aj domácností.

Musíme sa ohľadom umenia trochu uvoľniť.

Myslieť naň ako na určitú samozrejmosť. (A nestratiť pritom obdiv, ale dopriať si ho.)

Nielen, že môžeš mať doma viaceré obrazy, ale môžeš si ich zavesiť aj do kúpeľne alebo kuchyne.

Ak nevieš, kde začať, odporúčam ti navštíviť miestne starožitníctvo.

A ďalšie tipy nájdeš napríklad v tomto staršom článku ↓

V Taliansku vládne dôležité nastavenie mysle:

Krása nie je čerešnička na torte, ktorá príde na rad, keď zvýši čas a peniaze. Je to základná požiadavka, s ktorou sa išlo niečo vytvárať, zariaďovať, stavať.

Vidno to skoro všade.

My zvykneme krásu odsúvať na koniec, ako keby sme si ju nezaslúžili. Najprv praktické veci, potom povinnosti — a krása niekedy, raz, možno.

Filozof Roger Scruton to vystihol jednou vetou: „Krása mizne z nášho sveta, pretože žijeme tak, akoby na nej nezáležalo.”

Ale krása mení, ako sa doma cítime, ako sa k sebe správame, či si vôbec chceme sadnúť spolu k stolu. To nie je povrchnosť — to je každodenný život.

Písala som o tom pomerne nedávno:

Dobrá správa pre nás: starať sa o krásu neznamená mať všetko dokonalé.

Začni nejakou maličkosťou. Vylov slávnostné šálky z vitríny — načo čakajú, kým ty piješ kávu z hrnčeka, ktorý neznášaš?

Prestri stôl aj v obyčajný utorok. Daj kvety do vázy. Kúp si krajšie obliečky na posteľ.

Krásu potrebuješ každý deň a nie je možné sa jej presýtiť.

A nie je to ani odmena za nejaké výnimočné výsledky. Je to spôsob, ako žiť lepšie a šťastnejšie aj s obyčajnými vecami, v obyčajných dňoch.

Keď sa nad tým zamyslím, je vlastne úplne absurdné, že kupujeme a dávame priestor veciam, ktoré vôbec nie sú krásne.

Poobzeraj sa po svojom byte alebo dome a pýtaj sa:

Je tu niečo, čo vytvorila ľudská ruka?

Kde by mohol visieť obraz?

Čo pekné si doprajem len tak — ešte dnes?

Možno začneš šálkami z vitríny alebo kyticou kvetov, možno sa konečne ozveš tomu stolárovi, alebo objednáš vázu zo slovenskej dielne. Možno zájdeš do starožitníctva, alebo galérie.

Neváhaj a dopraj si to! Nech sa ti veľmi dobre žije.